Nitrianský kraj

Územie dnešného Nitrianskeho kraja a jeho centrum, starobylé mesto Nitra, zohrali v dejinách slovenského národa i Slovenska, jeho kultúry a vzdelanosti mimoriadne významnú úlohu. Na dôležitú dopravnú polohu Nitrianskeho kraja poukazujú koridory, ktoré jeho územím prechádzali už v dávnej minulosti.
Nitriansky kraj sa nachádza na styku severných výbežkov nížinatej krajiny Panónskej panvy, tvorenej Podunajskou nížinou a juhozápadnými výbežkami hornatej krajiny západných Karpát, tvorených pohoriami oblastí Fatransko-tatranskej, Matransko-slanskej a Slovenským stredohorím. Podunajská nížina tvorí prevažnú časť územia kraja. Jej južná časť, Podunajská rovina, je tvorená riečnymi akumuláciami, často prikrytými nánosmi viatych pieskov. Severnú časť nížiny tvorí Podunajská pahorkatina. Rieky Nitra, Žitava, Hron a Ipeľ vytvorili svojou činnosťou čiastkové pahorkatiny, pomenované podľa nich.

Prvá písomná zmienka o osade na území dnešného mesta pod menom Kakat pochádza z roku 1075.
Nachádza sa v juhovýchodnom cípe ľavobrežnej Podunajskej nížiny, na rozhraní zlomov Hronskej a Ipeľskej sprašovej tabule. Patrí do najteplejšej oblasti Slovenska, v ktorej Dunaj, Hron a Ipeľ, Kováčovské kopce s mediteránnou flórou a šíre roviny podmieňujú jeho jedinečný prírodný, hospodársky a turistický charakter.
V letných mesiacoch je vyhľadávané tisíckami rekreantov, vyhľadávajúcich oddych, zábavu a vodné športy.